Inteligentné batérie podľa tvrdení výrobcu ponúkajú zvýšenie
prevádzkového dojazdu elektromobilov takmer o pätinu pomocou
optimalizácie priepustnosti a zvýšenej účinnosti. Okrem obmedzenia
kobaltu pri výrobe batérií chce spoločnosť ku skvalitneniu životného
prostredia prispieť aj využívaním obnoviteľných zdrojov energie vo
svojej výrobnej linke vo Voderadoch v okrese Trnava.
"Výskumno-vývojové centrum a výrobná linka sa začnú stavať ešte
v tomto roku, pričom výroba prvých lítium-jónových batériových článkov
je naplánovaná na rok 2021," spresnil spoluzakladateľ a CEO
spoločnosti Marián Boček. Do roku 2025 tiež chce firma sprevádzkovať
gigatováreň, ktorá má znásobiť výrobné kapacity pre európsky trh
s elektrickými autami.
Parametre vývoja a výroby inteligentnej batérie ocenili i slovenskí
odborníci. Andrea Straková Fedorková z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika
v Košiciach vyzdvihuje, že výroba batérií je koncipovaná ako
prispôsobiteľný, prípadne modulárny systém, ktorý sa vie adaptovať na
rôzne aplikácie a požiadavky zákazníkov nielen v automobilovom
priemysle.
Martina Petraníková z Univerzity Chalmers si zase myslí, že výhodou
výrobcu inteligentných batérií je jeho poloha, keďže recyklácia môže byť
centralizovaná pre daný stredoeurópsky región. "Tým sa zníži vplyv prepravy opotrebovaných batérií na životné prostredie,"
podotkla. Slovensko má podľa nej tiež výhodu vo využití jadrovej
energie, čo znamená, že výroba batérií na Slovensku bude mať nižšiu
uhlíkovú stopu.
Ako sa vyjadril Maroš Halama z Technickej univerzity v Košiciach, ak
výrobca batérie dobre prepojí existujúci potenciál v základnom výskume
na univerzitách a Slovenskej akadémii vied a bude ho nielen správne
fokusovať, ale aj podporí technické talenty, využije interdisciplinárny
prístup a postaví medzinárodne rešpektovaný tím, potom bude o to ľahšie
presvedčiť aj zákazníkov a verejnosť. "Inovácie sú motorom ekonomiky," uzavrel Halama.